Jašter dostal názov Retinosaurus hkamtiensis. Nedospelý jedinec má
zachovanú hlavu a prednú časť tela spolu s lopatkovým pletencom a
prednými končatinami. Dĺžka lebky je približne jeden centimeter. Išlo
teda o relatívne malého jaštera, avšak v prípade jantáru sú menšie
nálezy bežné. Živica je prirodzená pasca pre mnohé organizmy a tie potom
dokonale zakonzervuje.
"Nikdy nezabudnem na moment, keď som sa v Bangkoku v decembri 2019
pozeral do mikroskopu a v jantári som uvidel jaštera, ktorý bol tak
dokonale zachovaný, že vyzeral, akoby zahynul len pred pár dňami. I pre
skúseného paleontológa to totiž nebol bežný pohľad," opísal
Čerňanský začiatky výskumu. Nález má vo vnútri trojrozmerne zachovanú
kostru. V porovnaní s ostatnými nálezmi z mjanmarského jantáru má
perfektne zachovanú kompletnú kožu. Viditeľné sú jednotlivé kožné
šupiny, ich tvar, a to ako na hlave, tak i na tele. Dokonca sú zachované
zvyšky oka a viečka.
Vo vnútri vedci našli priedušnicu a časť priedušiek. Nález predstavuje
možnosť vidieť reálny výzor plaza, ktorý chodil po Zemi pred 110
miliónmi rokov. Ide o najzachovalejší nález, čo sa týka mäkkých tkanív.
Vo väčšine prípadov sa zvykne zachovať len kostra.
Fosília od svojho objavu precestovala svet. Z Ázie putovala do USA, kde v
Texase podstúpila CT. Následne letela do Austrálie, kde vedci pri jej
štúdii použili počítačovú tomografiu – synchrotron. Táto metóda im
umožnila študovať každý drobný detail tohto pravekého jaštera. Napokon
pocestovala do Švajčiarska, kde je dodnes uložená v múzeu.
Vedec sa dlhodobo venuje výskumu stavovcov ukrytých v mjanmarskom jantári.